Cradle Of Filth - Babalon A.D.
Vykrvácal som rotačnou pružinou omotaný
Tak ako Kristov hodinový stroj
Hnisavými ranami skrz naskrz prevŕtaný
A keď som Jóba porazil
Stal sa zo mňa mučenícky chudák z večera do rána
Chcel som vidieť čo som zostavil
Či úbohé alebo chvályhodné litánie od Pána
Tak sa rozpadával plán za plánom
Ako prichádzali dni
Choré tisícročie na váhe priberalo
Červené víno som nechal mrholiť
A hoci bolo vidno šarlátovú červeň
Znamenia špinavo-biele som tam zanechal
Na zrnká som roztrieskal všetko čo som vedel
O rodinnej pomoci čo nám poskytuje Raj
Neskonale potešený som rozpútaným šialenstvom
Kráčal som po múroch mesiacu odhalený
Sodomou aj Babylonom
A bohatými milenkami ochránený
Vatikánskymi chodbičkami
Priviedol som Borgiu s tak odporným lonom
Čítal som verše čo Urília spísala
O tom ako sa smrteľníci zvíjali
Čoby pre smrť živá návnada
A ako som tak strácal nádej, myšlienky ma dusili
Ďalší pápež so šupkou z manny tu je
Grófovi DeSade si rozkazuje
V temných útrobách Bastily
A ja som presne tak učinil ako to on napísal
Kráľovské fúknutie do hláv Francúzska
A z gilotín v jasnom odblesku
Uzrel som ďalších padlých, v tanci strácajúcich noblesu
Mal som nevyliečiteľný tik
Starý hlupák nekromantik
Prízrak čo sa z posledných síl plazí
Slintajúci nad tým čo kedy kde skazil
Zúrivý vlk so šálikom pekným
Pred ostrím noža budú všetci v pozore stáť
Tam kde hviezdam všetkým
Nikdy nebolo súdené nadlho zotrvať
Neskonale potešený som rozpútaným šialenstvom
Roztavil som sny, básnik čo nerád spí
Kázania budem vôňami pretkávať
Na prstoch Hľadača čarodejníc
Chcem všetky zlé spomienky pochovať
Stále pália, tak ako keď Dante
Dostal povolenie Peklo zmapovať
Splodil som intrigy a plány iné
Ako zachytiť tvary vrások
A ich vnútorné fantázie...
A medzi perami a kaderami
Tejto cundry sveta
V zábleskoch by som chcel uvidieť
Nymfu čo sa bude iba pre mňa chvieť
Oči ohňa čo rozožal celý život plameňmi
Svetlá čo predstihli umenie obrazom nádherným
Z pohľadu, ktorý neumocňuje bolesť
Môžem si ich tajomstvá zo srdca svojho odniesť
Jej meno som nepoznal
Hoci jej bozk bol stále rovnako odetý
Bez štipky hanby som tam stál
Poctivosť aj Hriech majú podobný tvar
A v jej krivkách pevne zovretý
Cítil som ako sa môjmu osudu meniť smer darí
Od zatratenia čo sa uschovalo
Do stáleho úškľabku v tvári...
Neskonale potešený som rozpútaným šialenstvom